Na povzbudenie

 

                                                                                          

tefan Chrappa & Pišta Vandal: Kristovo posolstvo v dnešnej reči? Nebuďte na seba svine! Publikované: 15.12.2014 o 23:23Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 10.5 minúty Mnohí by podľa jeho výzoru nepovedali, že je redaktor náboženského vysielania v rozhlase. Niektorí neveria, že môže byť aj metalista a katolík. O dobrom kresťanstve i metale, o predsudkoch na oboch stranách, o medializovanom metalovom festivale Gothoom, i o tom, čo by sa spýtal pápeža, keby ho mal v štúdiu, hovorí hudobník, spisovateľ, redaktor a moderátor náboženského vysielania Štefan Chrappa (35).

© Copyright www.cestaplus.sk
Viac na: https://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/rozhovor-stefan-chrappa
tefan Chrappa & Pišta Vandal: Kristovo posolstvo v dnešnej reči? Nebuďte na seba svine! Publikované: 15.12.2014 o 23:23Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 10.5 minúty Mnohí by podľa jeho výzoru nepovedali, že je redaktor náboženského vysielania v rozhlase. Niektorí neveria, že môže byť aj metalista a katolík. O dobrom kresťanstve i metale, o predsudkoch na oboch stranách, o medializovanom metalovom festivale Gothoom, i o tom, čo by sa spýtal pápeža, keby ho mal v štúdiu, hovorí hudobník, spisovateľ, redaktor a moderátor náboženského vysielania Štefan Chrappa (35). facebook twitter googleplus Aká bola tvoja cesta do Slovenského rozhlasu na pozíciu náboženského redaktora? Človek si hľadá miesto v živote. Učil som na Filozofickej fakulte, no nenapĺňalo ma to, tak som si povzdychol: "Bože, chcel by som robiť niečo, čo bude aspoň trochu na osoh!" Vložil som to do Božích rúk. Bol som prekvapený, že Boh tak rýchlo koná. O dva týždne som sa dozvedel, že hľadajú v rozhlase náboženského redaktora. Som tu šiesty rok. Keď som na to miesto nastúpil, veľa ľudí si ťukalo na čelo, čo je to za nezmysel, robiť niečo s vierou. V punkovom prostredí, z ktorého vychádzam, ma za to doteraz odsudzujú. Aj za to, že som veriaci. Je ľahké rozprávať o viere medzi veriacimi, ale keď to osobné svedectvo žiješ a snažíš sa ho uplatňovať medzi nevercami, si za debila, fanatika, tmára, lúzra a inkvizítora. Čo je tvojou prácou? Vyrábam relácie s náboženskou tematikou. Je to služba poslucháčom, ktorí vyžadujú tento typ programovej služby. Snažím sa, aby to všeobecne platné kresťanské bolo prijateľné aj pre ľudí, ktorí nie sú kresťania, sú neveriaci alebo hľadajúci. Nahrávam rozhovory so zaujímavými hosťami, atď. Máte spätnú väzbu na to, čo sa vysiela? Ozývajú sa ľudia? Ozývajú sa. Niektoré živé relácie sú interaktívne, poslucháči môžu písať maily alebo telefonovať. Niekedy sú témy, ktoré sú špecifické, kde ľudia až tak nereagujú. Ja tvrdím, že ak je dobrý moderátor, nikto z poslucháčov sa neozve s otázkami, pretože ich už moderátor položil. Prichádzajú aj listy. Babičky napíšu, poďakujú. Príde list s roztraseným písmom, ktorý poteší. Občas niekto zavolá. DOBRÝ KRESŤAN BY MAL BYŤ DOBRÝM ČLOVEKOM Ako by mal vyzerať dobrý kresťan? Musím povedať, že deväťdesiat percent mojich známych sú neverci. Niektorí sú militantne naladení hlavne proti katolíkom. Katolicizmus rímskej tradície je to, čo v dlhý čas určovalo, formovalo a niekedy aj deformovalo európsky priestor. Kvôli chybám a neprirodzenému tlaku zo strany cirkvi sa zákonite musel prebudiť aj odpor a odmietnutie tejto tradície. Čo by malo definovať kresťana? Kristovo posolstvo preložené do dnešnej reči je: Nebuďte na seba svine! Tomu rozumie každý. A potom... (vezme do rúk Sväté Písmo a listuje)... Dobrý kresťan by mal byť hlavne dobrým človekom. „Dobrý človek“ – to je nad všetky tituly, ktoré možno získať v škole. Je to jediný titul, ktorý ti ostane navždy. Hovorí sa, že človek si na druhý svet neodnesie nič. No nie je to celkom pravda. Lebo všetko, čo daruješ z lásky, bez vypočítavosti, to si odkladáš na ten účet hore. Toto je poklad v nebi, ktorý môžeš zhromažďovať už tu na Zemi. Je to jednoduché. Treba odovzdávať vieru konkrétne a zrozumiteľne? Ľudia myslia obchodnícky a je to logické. Pýtajú sa: Keď budem veriaci, čo z toho budem mať? Keď im odpovieš, že „večný život,“ tak krútia hlavou. Tento abstraktný pojem nemôžu akceptovať. Žiť „večný život“ v rozmere nášho života, ktorý tu na Zemi žijeme, by bol peklom. Práca, ktorá ma nenapĺňa. Nedostatok, ktorý ma obmedzuje. Túžby, ktoré nebudú nikdy naplnené. Závislosti, choroby, bolesť. Toto prežívať večne... O to môže stáť iba blázon, alebo masochista. „Večným životom“ už nikoho neohúriš. Ba čo viac, vysmejú ťa. Musíš dať konkrétny a nespochybniteľný dôkaz, že viera je pridaná hodnota života tu a teraz. Píše sa o tom v liste Galaťanom. Toto by z nás malo vyžarovať – ovocie Ducha: „Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ Toto je reč, ktorej rozumie každý. Dá sa to konkretizovať? Pozri, robím teraz knihu rozhovorov so saleziánom Antonom Srholcom. Bude sa volať Bezdomovec z povolania. Je to paradox, že don Antonio napriek tomu, že nemá kostol, ani faru, požíva väčšiu autoritu než ktorýkoľvek vysokopostavený cirkevný hodnostár, či politik. Po tom, čo si desať rokov odsedel v uránových baniach, po tom, čo musel bojovať o svoje kňazstvo a tento sen sa mu naplnil až keď mal štyridsať, po tom, ako mu komunisti nedali dýchať a po revolúcii ho pre zmenu nepustili vlastní do pastorácie, založil útulok pre bezdomovcov. Farár z periférie, ktorý prichýlil takmer tisíc bezdomovcov, farár, ktorý vo vyvrheľoch objavil ľudskosť, takému človeku sa dá veriť. Jeho slová nespochybnia ani neverci. Sú kryté krvou, láskou a pravdou. O tomto hovorím. Tvoj mikrofón je tiež akoby kazateľnica s veľkým dosahom. Čo sa snažíš ľuďom povedať? Základ je, že sa pred vysielaním vždy modlím. Aby to nebolo o mne. Aby som bol dobrým nástrojom, dobrou motykou, ktorá je pevná a dá sa ňou pokopať pole. Snažím sa poslucháčom povedať, že zdravá viera človeka oslobodzuje, dáva mu absolútnu voľnosť, radosť a šťastie do života. Ak vidíš nešťastného kresťana, niečo nie je v poriadku. Niekde sa musela stať chyba ak veríš v Boha a ubližuješ všetkým naokolo. Je to známy príklad, že: „hovno“ nepovie, ale pritom ničí celú rodinu. Svojou bigotnosťou, bezcitnosťou, upätosťou a zlosťou. Stretávam mnoho ľudí, ktorí vyšli z katolíckeho prostredia, no nenávidia ho. Bolo to len o povinnostiach, o chodení do kostola a prikázaných sviatkoch. Nič hlbšie sa tam však nevyvinulo. Splnené povinnosti, v srdci prázdno. Je na to nejaký liek? Osobné hľadanie, ochota slúžiť a Božia milosť. Lebo viera je dar. Nedá sa vynútiť nasilu. Každé hluché obdobie je treba prekonať voľou. Je to vec rozhodnutia, že si budem vieru zveľaďovať. Aj u mňa je to každodenný boj a pochybnosti. Aj práca v rozhlase je o tom, že hľadám odpovede na otázky o sebe , o viere, o živote. Aké napríklad? Veľmi dlho som pátral po tom, za čo sa modliť. Jedinú uspokojivú odpoveď, som dostal pred rokmi. Robil som rozhovor s vladykom Rusnákom. Povedal krásnu myšlienku: „Modli sa za svoju svätosť. Aby si bol svätý! Boh ti to neodoprie.“ Je to hlboké a pravdivé. Ak budeme svätí, pochopíme všetko. Slobodnú vôľu, bolesť, nenávisť, závisť, lásku, aj vlastné pochybnosti. Ak je moja viera len sebazaprenie, začnem ju nenávidieť a stratím ju. Ak je v tom sebazaprení láska, viera rozkvitne ako kvet. Ak stretnete skutočného kresťana má radostné a planúce srdce. Čiže súhlasíš so súčasným pápežom, ktorý tvrdí to isté? Jasné. Je to z Božej vôle pápež.

© Copyright www.cestaplus.sk
Viac na: https://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/rozhovor-stefan-chrappa
Štefan Chrappa & Pišta Vandal: Kristovo posolstvo v dnešnej reči? Nebuďte na seba svine! Publikované: 15.12.2014 o 23:23Autor: Martin Ližičiarhodiny Prečítate približne za 10.5 minúty Mnohí by podľa jeho výzoru nepovedali, že je redaktor náboženského vysielania v rozhlase. Niektorí neveria, že môže byť aj metalista a katolík. O dobrom kresťanstve i metale, o predsudkoch na oboch stranách, o medializovanom metalovom festivale Gothoom, i o tom, čo by sa spýtal pápeža, keby ho mal v štúdiu, hovorí hudobník, spisovateľ, redaktor a moderátor náboženského vysielania Štefan Chrappa (35). facebook twitter googleplus Aká bola tvoja cesta do Slovenského rozhlasu na pozíciu náboženského redaktora? Človek si hľadá miesto v živote. Učil som na Filozofickej fakulte, no nenapĺňalo ma to, tak som si povzdychol: "Bože, chcel by som robiť niečo, čo bude aspoň trochu na osoh!" Vložil som to do Božích rúk. Bol som prekvapený, že Boh tak rýchlo koná. O dva týždne som sa dozvedel, že hľadajú v rozhlase náboženského redaktora. Som tu šiesty rok. Keď som na to miesto nastúpil, veľa ľudí si ťukalo na čelo, čo je to za nezmysel, robiť niečo s vierou. V punkovom prostredí, z ktorého vychádzam, ma za to doteraz odsudzujú. Aj za to, že som veriaci. Je ľahké rozprávať o viere medzi veriacimi, ale keď to osobné svedectvo žiješ a snažíš sa ho uplatňovať medzi nevercami, si za debila, fanatika, tmára, lúzra a inkvizítora. Čo je tvojou prácou? Vyrábam relácie s náboženskou tematikou. Je to služba poslucháčom, ktorí vyžadujú tento typ programovej služby. Snažím sa, aby to všeobecne platné kresťanské bolo prijateľné aj pre ľudí, ktorí nie sú kresťania, sú neveriaci alebo hľadajúci. Nahrávam rozhovory so zaujímavými hosťami, atď. Máte spätnú väzbu na to, čo sa vysiela? Ozývajú sa ľudia? Ozývajú sa. Niektoré živé relácie sú interaktívne, poslucháči môžu písať maily alebo telefonovať. Niekedy sú témy, ktoré sú špecifické, kde ľudia až tak nereagujú. Ja tvrdím, že ak je dobrý moderátor, nikto z poslucháčov sa neozve s otázkami, pretože ich už moderátor položil. Prichádzajú aj listy. Babičky napíšu, poďakujú. Príde list s roztraseným písmom, ktorý poteší. Občas niekto zavolá. DOBRÝ KRESŤAN BY MAL BYŤ DOBRÝM ČLOVEKOM Ako by mal vyzerať dobrý kresťan? Musím povedať, že deväťdesiat percent mojich známych sú neverci. Niektorí sú militantne naladení hlavne proti katolíkom. Katolicizmus rímskej tradície je to, čo v dlhý čas určovalo, formovalo a niekedy aj deformovalo európsky priestor. Kvôli chybám a neprirodzenému tlaku zo strany cirkvi sa zákonite musel prebudiť aj odpor a odmietnutie tejto tradície. Čo by malo definovať kresťana? Kristovo posolstvo preložené do dnešnej reči je: Nebuďte na seba svine! Tomu rozumie každý. A potom... (vezme do rúk Sväté Písmo a listuje)... Dobrý kresťan by mal byť hlavne dobrým človekom. „Dobrý človek“ – to je nad všetky tituly, ktoré možno získať v škole. Je to jediný titul, ktorý ti ostane navždy. Hovorí sa, že človek si na druhý svet neodnesie nič. No nie je to celkom pravda. Lebo všetko, čo daruješ z lásky, bez vypočítavosti, to si odkladáš na ten účet hore. Toto je poklad v nebi, ktorý môžeš zhromažďovať už tu na Zemi. Je to jednoduché. Treba odovzdávať vieru konkrétne a zrozumiteľne? Ľudia myslia obchodnícky a je to logické. Pýtajú sa: Keď budem veriaci, čo z toho budem mať? Keď im odpovieš, že „večný život,“ tak krútia hlavou. Tento abstraktný pojem nemôžu akceptovať. Žiť „večný život“ v rozmere nášho života, ktorý tu na Zemi žijeme, by bol peklom. Práca, ktorá ma nenapĺňa. Nedostatok, ktorý ma obmedzuje. Túžby, ktoré nebudú nikdy naplnené. Závislosti, choroby, bolesť. Toto prežívať večne... O to môže stáť iba blázon, alebo masochista. „Večným životom“ už nikoho neohúriš. Ba čo viac, vysmejú ťa. Musíš dať konkrétny a nespochybniteľný dôkaz, že viera je pridaná hodnota života tu a teraz. Píše sa o tom v liste Galaťanom. Toto by z nás malo vyžarovať – ovocie Ducha: „Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.“ Toto je reč, ktorej rozumie každý. Dá sa to konkretizovať? Pozri, robím teraz knihu rozhovorov so saleziánom Antonom Srholcom. Bude sa volať Bezdomovec z povolania. Je to paradox, že don Antonio napriek tomu, že nemá kostol, ani faru, požíva väčšiu autoritu než ktorýkoľvek vysokopostavený cirkevný hodnostár, či politik. Po tom, čo si desať rokov odsedel v uránových baniach, po tom, čo musel bojovať o svoje kňazstvo a tento sen sa mu naplnil až keď mal štyridsať, po tom, ako mu komunisti nedali dýchať a po revolúcii ho pre zmenu nepustili vlastní do pastorácie, založil útulok pre bezdomovcov. Farár z periférie, ktorý prichýlil takmer tisíc bezdomovcov, farár, ktorý vo vyvrheľoch objavil ľudskosť, takému človeku sa dá veriť. Jeho slová nespochybnia ani neverci. Sú kryté krvou, láskou a pravdou. O tomto hovorím. Tvoj mikrofón je tiež akoby kazateľnica s veľkým dosahom. Čo sa snažíš ľuďom povedať? Základ je, že sa pred vysielaním vždy modlím. Aby to nebolo o mne. Aby som bol dobrým nástrojom, dobrou motykou, ktorá je pevná a dá sa ňou pokopať pole. Snažím sa poslucháčom povedať, že zdravá viera človeka oslobodzuje, dáva mu absolútnu voľnosť, radosť a šťastie do života. Ak vidíš nešťastného kresťana, niečo nie je v poriadku. Niekde sa musela stať chyba ak veríš v Boha a ubližuješ všetkým naokolo. Je to známy príklad, že: „hovno“ nepovie, ale pritom ničí celú rodinu. Svojou bigotnosťou, bezcitnosťou, upätosťou a zlosťou. Stretávam mnoho ľudí, ktorí vyšli z katolíckeho prostredia, no nenávidia ho. Bolo to len o povinnostiach, o chodení do kostola a prikázaných sviatkoch. Nič hlbšie sa tam však nevyvinulo. Splnené povinnosti, v srdci prázdno. Je na to nejaký liek? Osobné hľadanie, ochota slúžiť a Božia milosť. Lebo viera je dar. Nedá sa vynútiť nasilu. Každé hluché obdobie je treba prekonať voľou. Je to vec rozhodnutia, že si budem vieru zveľaďovať. Aj u mňa je to každodenný boj a pochybnosti. Aj práca v rozhlase je o tom, že hľadám odpovede na otázky o sebe , o viere, o živote. Aké napríklad? Veľmi dlho som pátral po tom, za čo sa modliť. Jedinú uspokojivú odpoveď, som dostal pred rokmi. Robil som rozhovor s vladykom Rusnákom. Povedal krásnu myšlienku: „Modli sa za svoju svätosť. Aby si bol svätý! Boh ti to neodoprie.“ Je to hlboké a pravdivé. Ak budeme svätí, pochopíme všetko. Slobodnú vôľu, bolesť, nenávisť, závisť, lásku, aj vlastné pochybnosti. Ak je moja viera len sebazaprenie, začnem ju nenávidieť a stratím ju. Ak je v tom sebazaprení láska, viera rozkvitne ako kvet. Ak stretnete skutočného kresťana má radostné a planúce srdce. Čiže súhlasíš so súčasným pápežom, ktorý tvrdí to isté?

© Copyright www.cestaplus.sk
Viac na: https://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/rozhovor-stefan-chrappa